2. marca 2022
Správy z hraníc, vol. 1

Pomoc pre ukrajinské rodiny s deťmi | Príbehy | dakujeme.sk

 

Zuzka Gajdošová, Snina, 1. 3. 2022, 23:11:

Ahojte, keďže som naozaj veľmi zaneprázdnená, pokúsim sa dať nejaké informácie o pomoci aspoň takto. V spolupráci s miestnou farnosťou Gréckokatolícka cirkev – farský úrad Pčoliné, o. Martin Kostilník, so starostom obce Ing. Michalom Grňom, spoluorganizátorkou Ing. Marianou Drábovou sme v sobotu začali zbierať potreby pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Bola nás len hŕstka. Prijali a vypravili sme už v sobotu plnú dodávku humanitárnej pomoci, ktorá bola vyhlásená na základe potrieb na ukrajinskej strane. Boli to najmä rýchle občerstvenia – polievky do hrnčeka, sladkosti, croissanty, detské piškóty, deky, prikrývky, balené vody, detské výživy, matrace, dezinfekcie, hygienické potreby, plienky, obväzy a pod. Potom to vypuklo. Informácie uverejnené Fórom života spustili doslova vlnu pomoci. Dnes je utorok a my máme doslova plný kultúrny dom množstva potrebných vecí na prežitie. Spolupráca obce, farnosti a dobrovoľníkov je ukážkou, ako sa všetko dá, keď sa správame ako ľudia. Na Slovensku máme od nášho rodinného priateľa manželku, dve dcéry a priateľa jednej z nich. Bývajú v podnájme pri Michalovciach. Každý deň pomáhajú triediť, baliť, nakladať i vykladať niekoľko ton tovaru. A sú vďační. Pre nich je každý deň strávený vo vyhnanstve ťažký, ale zároveň plný vďaky. Sú dojatí toľkou snahou pomôcť. Dnes doviezli pomoc z farností z okolia Nitry. Samozrejme, aj “naši” Ukrajinci pomáhali. Keď sme sa poďakovali pánu farárovi, ktorý pomoc doviezol, spýtala som sa: “Chcete počuť poďakovanie v ukrajinskom jazyku?” Ukrajinka Dominika povedala: “Za vše ďakuju.” Bolo to dojímavé. Ukrajinčina nám, Rusínom, bola v tej chvíli oveľa bližšia, ako vo všednom čase. Poriadne vymrznutí sme sa z kultúrneho domu vrátili domov, kde ma už čakali ďalšie povinnosti – umiestniť dve rodiny (nezabudnúť predtým poprosiť dobrodincov, aby včas zakúrili) a z ukrajinskej strany prišli nové správy, že dnes prídu po tovar. To znamená že treba čakať do polnoci, kým prejdú. Tým pádom viem, že nebudeme tej noci spať. A nielen my. Mnohí prídu nakladať. Veď tovaru máme niekoľko ton. Ľudia z obcí Pčoliné a Čukalovce prisľúbili. Ešte nevedia, že zajtra privezú ďalšie dve dodávky. Medzitým Annamária z Gréckokatolíckej charity prosí o súrne umiestnenie mamy a jej dvoch dcér. Len na jednu noc, lebo tranzitujú do Fínska. Ďalšiu rodinu som už umiestnila do rodiny, ktorá ma oslovila na základe výzvy pána farára, ktorý reagoval na status Fóra života. Je veľa hodín, už nebudem nikoho budiť, nech prídu k nám domov, veď som ráno o šiestej už varila guľáš. Popri varení som riešila pomoc priateľom, ktorí práve mali po dvoch dňoch prejsť na našu stranu a pomoc pre mamičku, ktorá porodila v Ubli v stane. A, takmer som zabudla, pre odvoz humanitárky treba napísať potvrdenie a prílohy so zoznamom tovaru. 

Teraz čakám na autá z Ukrajiny. “Naši” Ukrajinci už čakajú na hranici a prídu do Pčoliného nakladať, naši “ďalší Ukrajinci” sa v našom dome po teplej večeri chystajú spať – nespali tri noci. Aj môj deväťdesiat ročný otec už spí. Modlí sa každý deň, aby sa nám nič nestalo. Predo mnou a mojim dobrým mužom je dlhá noc a ďalší dlhý deň. Žijeme v plnom nasadení, ale s myšlienkou na dobro v súbehu so zlom, ktoré toto všetko vyvolalo. 

Niet času na správy. Najviac hodín  sme v kultúrnom dome alebo pri mobile. Len dúfam, že táto eufória nám vydrží dlho, predlho. Príde všedná realita. Zvládneme ju? A je viem, že áno. Súdržnosť toľkých ľudí je motorom budúcnosti. Chcela som Vám len priblížiť deň, ktorý mi Fórum predurčilo koordinovať. Dostávam Vašu podporu a dôveru. Snáď Vás nesklamem. Zuzana Gajdošová